Chcete mať doma skutočný pokoj, ako po emočnej, tak aj po akustickej stránke? Tento sen si môžete ľahko splniť s plastovými oknami. Mohli by sme si o ich výhodách niečo povedať a uvedomiť si, že je to ešte celkom nedávno, keď prevažovali v panelových domoch okná drevené.

Keď si stiahnete niektorý z filmov socialistickej produkcie, ktorý sa sústredí na dianie v panelovom sídlisku, napríklad obľúbenú snímku „Fontána pre Zuzanu“, budete z tamojšieho prostredia trochu konšternovaní, a razom si uvedomíte, že to nie je zas tak dávno, keď ľudia otvárali okná v paneláku pomocou bakelitových kľučiek. Ak ich chceli umyť, museli povoliť vnútorné skrutky, okná roztvoriť, umyť ich nielen zvonku, ale každú tabuľu aj zvnútra, čo bolo veľmi pracné, a tiež, najmä na vyšších poschodiach, aj nebezpečné. Vnútorné sklá sa potom zahmlievali a stávalo sa, že skrutky nešli poriadne dotiahnuť, a okná sa potom tiež zle zatvárali a nedoliehali k tesniacim prúžkom.

S oknami bolo veľa práce, a to nehovoríme ešte o ich nátere, pretože vďaka poveternostným vplyvom bolo nutné občas všetky rámy natrieť, a túto prácu rozhodne nikto nikomu nezávidel. Pravda, mohli ste okná potom opatriť farebným náterom, napríklad na modro, ale to s tými plastovými môžete tiež. Nie, že by ste ich natierali, pretože plastové okná sa nenatierajú, ale necháte ich do okenných špaliet jednoducho vsadiť v modrej farbe.

Panelákové okná tiež zle izolovali od vonkajšieho hluku a prílišného tepla v letných horúčavách, preto ste tiež boli v paneláku častejšie vystresovaní, a to nielen kvôli pohybu ľudí po schodoch, ako o tom spieva Richard Müller v skladbe Po schodoch z roku 1986. Stres z hluku a horúčavy už s cennými plastovými oknami nezažijete, aspoň nie v takej miere, ako za socializmu. Ibaže by vám niekto okno kameňom rozbil, to potom samozrejme stres zažijete úplne nepochybne, ale nemalujme radšej čerty na stenu.